Pár faktov o nadváhe

Viscerálny tuk je neviditeľný, no napriek tomu nebezpečný

Riziko obezity či nadváhy nesignalizuje len vysoký index telesnej hmotnosti BMI, ale aj množstvo tzv. viscerálneho tuku v organizme.Viscerálny, teda orgánový tuk nie je na rozdiel od podkožného viditeľný na pohľad. Ukladá sa totiž vo vnútri brušnej dutiny na životne dôležitých orgánoch, ako sú pečeň alebo srdce. Telu poskytuje krátkodobý prísun energie, dokáže ho jednoducho rozložiť a využiť. Naopak, podkožný tuk je ten, ktorý je na pohľad vidieť, a to v podobe faldov. Telo si podkožný tuk ukladá na dlhodobé využitie, napríklad počas tehotenstva alebo pri dlhodobom nedostatku potravy. Určitá miera viscerálneho tuku je zdravá, pretože telu poskytuje rýchlo dostupný prísun energie. Problém však nastane, ak je ho väčšie množstvo, ako telo potrebuje. "Posledné roky výskumu ukázali, že viscerálny tuk sa správa ako samostatný orgán a produkuje obrovské množstvo látok. Dodnes ich bolo izolovaných viac ako sto, ktoré majú veľké nežiaduce účinky pre organizmus, dalo by sa povedať až toxické. Preto je dôležité likvidovať tento viscerálny tuk," uviedla pre TASR viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory Mária Mušková Koľko viscerálneho tuku v tele človek má, napovie jednoduché meranie pásu. Merať ho možno pomocou bežného krajčírskeho metra, avšak na správnom mieste - v polovici medzi spodným okrajom dolného rebra a horným okrajom panvovej kosti - teda na páse. Kritickou hranicou pre obvod pása je u žien 80 cm - 88 cm a u mužov 94 cm - 102 cm. Pri vyšších hraniciach by už mala nastať zmena životného štýlu a redukcia nadváhy. Z hľadiska zdravotných rizík je dôležité určiť, kde je tuk v tele uložený. Podľa toho rozlišujeme dva typy obezity. Prvý typ - hruškovitý (gynoidný) - je typický tým, že tuk sa ukladá prevažne na sedacích svaloch a stehnách a vyskytuje sa väčšinou u žien. Naopak, mužom sa hromadí tuk najmä v oblasti hrudníka a brucha - ide o jablku podobný typ obezity (androidný). "Tvar jablka je nebezpečnejší, pretože sa tuk nachádza v okolí životne dôležitých orgánov," dodala Mušková. Množstvo orgánového tuku ovplyvňujú mnohé faktory ako napríklad nesprávne zloženie jedálneho lístka, nedostatok pohybu, vek, pohlavie, etnický pôvod, rodinná anamnéza či menopauza. To však neznamená, že jeho hladinu nie je možné upraviť. Už malý úbytok na hmotnosti môže viesť k zníženiu množstva orgánového tuku v tele.   

Tučnota (obezita) zabíja

Obezita je jednou z najväčších výziev verejného zdravotníctva v 21. storočí. V mnohých krajinách európskeho regiónu sa od roku 1980 prevalencia obezity strojnásobila. Najmä u detí! Obezita je taktiež zodpovedná za 2 – 8 percent všetkých výdavkov na zdravotníctvo a 10 – 13 percent úmrtí v rôznych častiach Európy. Preto všetky spoločenstvá a vlády potrebujú uskutočňovať činnosti, ktoré povedú ku kontrole epidémie obezity. Národné stratégie by mali zabezpečiť a vytvoriť príležitosti pre zlepšenie fyzickej aktivity a podporiť dostupnosť a prístup k zdraviu prospešným potravinám. Mali by tiež zabezpečiť zapojenie rozličných vládnych sektorov, spoločnosti, súkromného sektora a iné zainteresované osoby, či organizácie.

Prečo je obezita významnou výzvou?

  • 30 – 80 percent dospelej populácie európskeho regiónu má nadhmotnosť (BMI viac ako 25).

  • Priemerné hodnoty BMI sa v regióne blížia hodnote 26,5. Obezitou (BMI viac ako 30) je postihnutá viac ako tretina dospelej populácie v regióne.

  • Odhaduje sa, že takmer 400 miliónov dospelých trpí nadhmotnosťou a asi 130 miliónov je obéznych.

  • Detská obezita predstavuje akútnu zdravotnú krízu.

Zdravotné dopady obezity

Nadhmotnosť a obezita sú spolu s fajčením, jedným z najrizikovejších faktorov ohrozujúcich zdravie, ktorým sa dá predchádzať. Nadhmotnosť a obezita sú spojené so zvýšenou mortalitou a morbiditou (chorobnosťou), so zníženým pocitom telesnej a duševnej pohody a so sociálnou izoláciou. Riziko závažných chronických ochorení závisí od stupňa nadhmotnosti/obezity a od rozloženia tuku v tele. Nadhmotnosť a obezita ovplyvňujú telesné i duševné zdravie a zohrávajú významnú úlohu v rozvoji najzávažnejších chronických neinfekčných chorôb:

  • kardiovaskulárne ochorenia (ischemická choroba srdca, hypertenzia, cievne mozgové príhody, varikózna choroba žíl, tromboembolická choroba)

  • metabolické ochorenia (metabolický syndróm, inzulínová rezistencia, porucha glukózovej tolerancie, diabetes mellitus 2. typu, dyslipidémia, hyperurikémia)

  • niektoré onkologické ochorenia (rakovina hrubého čreva, rakovina prsníka, maternice, vaječníkov, rakovina žlčníka a žlčových ciest, pankreasu, pečene)

  • niektoré gynekologické ochorenia (poruchy menštruačného cyklu, neplodnosť, komplikácie v gravidite a pri pôrode, gynekologické zápaly)

  • niektoré choroby kĺbov, kostrového a svalového systému (degeneratívne ochorenia kĺbov a chrbtice, hlavne gonartróza a coxartróza)

  • niektoré kožné ochorenia (ekzémy, mykózy, celulitída)

  • niektoré psychosociálne poruchy (nízke sebavedomie, sebaobviňovanie, poruchy motivácie, depresia, poruchy príjmu potravy ako kompulzívne prejedanie, bulímia, anorexia).

Autor článku: TASR,  Dátum vydania: 11.05.2010